(1. máj 1905, Bratislava - 22. apríl 1956, Bratislava)
Lekár-internista pôsobiaci v z Bratislave.
.
Rodičia: Julius Berlin st. (1858-1913), Wilhelmine Berlin, rod. Cairatti (1867-1922), sobáš 5.12.1881
Súrodenci: Julius Rudolf Berlin (1882-1882), Aeneas Vilmos András Berlin (1884-1938), Valerie Berlin (1886-1889), August/Ágost Berlin (1888-1918), Julius/Gyula Berlin ml. (1897-1952)
Manželka: MUDr. Etela Berlinová, rod. Berkovitsová (1907-1978), sobáš 17.08.1936 (cirkevný) a 30.04.1945 (civilný)
Deti: Elemér Berlin ml. (1945-2013)
.
Narodil sa v rodine bratislavského kaviarnika. Po ľudovej škole absolvoval 4 roky na katolíckom (osemročnom) gymnáziu a ďalšie 4 roky na evanjelickom lýceu (to ukončil maturitou 28. júna 1923). Potom študoval medicínu na Nemeckej univerzite v Prahe, Lekárskej fakulte (od 28. 11. 1924 do 25. 5. 1929).
Po štúdiu sa od 25. 5. 1929 do 1. 1. 1934 zamestnal v Prahe na medicínskej fakulte (II. Deutsche Medizinische Universitätsklinik, prednosta prof. Nonnenbruch) ako externista, sekundár, od 1. apríla 1933 ako klinický asistent. Od 1. 6. 1930 do 5. 12. 1930 bol odtiaľ uvoľnený kvôli stáži na Klinike tuberkulózy v Sommerfelde pri Berlíne. V roku 1934 sa vrátil do rodnej Bratislavy, kde v rokoch 1934 až 1956 pôsobil ako primár interného oddelenia Evanjelickej nemocnice v Bratislave. Popri tom si otvoril aj súkromnú prax na Štúrovej 7, kde pôsobil ako „odborný lekár pre choroby vnútorné“. Jeho manželka vykonávala vyšetrenia ako rádiológ (súčasťou súkromnej praxe bol röntgen (!). Špecializoval sa na interné ochorenia a bol členom Lekárskej komory v Bratislave.
Bol rodinne založený - v čase, keď už žil v Bratislave, jeho nastávajúca manželka ešte študovala v Prahe a v pozostalosti sa zachovalo 180 listov z tohto obdobia. Skúsenosti, ktoré získal počas pobytu na Klinike tuberkulózy v Sommerfelde, využil pri liečbe svojho brata Aeneasa, ktorému podľa rozprávania netere Hildy, intenzívnou starostlivosťou uľahčil a predĺžil život.
Rodina patrila k majetnejším – v rokoch 1925 až 1940 bol spolumajiteľom (1/4) Esterházyho paláca, kde rodina vlastnila Kaviareň Berlin (spolu s bratmi Gyulom a Aeneasom, ako aj vdovou po zosnulom strýkovi Emilovi Berlin). V roku 1940 zakúpil pozemok vo vtedajšom Prievoze (dnes na rozhraní Vrakúne, dnes Mierová ulica) v rozsahu 3850 m2, na ktorom nechal postaviť víkendový dom s bazénom, časť pozemku bola využívaná na rekreačné účely pre celú rodinu a zvyšná časť slúžila ako úžitková záhrada. V r. 1953 bolo zahájené vyvlastnenie pozemku v prospech Čsl. štátnych ciest n. p. v Bratislave a vybudovanie cesty do Slovnaftu), v r. 1957 bolo vyvlastnenie vymazané a záhrada slúžila pôvodnému účelu, až kým ju dedičia v r. 1964 nepredali súkromnému záujemcovi. Aj vlastniť osobný automobil patrilo v tých časoch k výsadám úzkej skupiny solventných obyvateľov mesta, ku ktorým Berlinovci patrili. Auto však slúžilo nielen na početné rodinné výlety ale aj rýchly presun k pacientom, keď to situácia vyžadovala.
Medzi jeho záľuby patrilo najmä poľovníctvo ale aj filatelistika, numizmatika, remeselná zručnosť, práca v záhrade, spoločenský život, návšteva kultúrnych podujatí (divadlo) a samozrejme štúdium odbornej literatúry. Poľoval častejšie v revíri v Malinove, ktorý bol údajne vo vlastníctve rodiny Berlin, no nezachovali sa hodnoverné dokumenty. Okrem toho mala rodina revíry v nájme , alebo sa jej členovia zúčastňovali na poľovačkách ako pozvaní hostia (zachovala sa kniha s podrobnou evidenciou akcií, ulovených zvierat a nákladov s tým spojených). Poľovačky však boli zároveň spoločenským stretnutím.
Vďaka svojej povahe bol Dr. Berlin nielen v rodine, ale aj v kruhu priateľov obľúbený, bol presvedčeným „Prešpurákom“, hovoril všetkými troma jazykmi, k čomu viedol aj svojho syna. Jeho náhla smrť všetkých zaskočila, o čom svedčí 42 kondolenčných telegramov a listov nachádzajúcich sa v pozostalosti. Miestom jeho posledného odpočinku je rodinná krypta na cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave.
Eva Berlinová (nevesta) a jej dcéry Linda a Ingrid, 2020