(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)

Vývoj: ulica vznikla zrejme v 15. stor. po výstavbe ľahkého opevnenia, ktoré malo chrániť predmestské osídlenie. Impulzom pre rozvoj tejto časti mesta bolo vytláčanie evanjelíckych mešťanov a ich inštitúcií mimo osídlenia uprostred hradieb od 1670-tych rokov. Vybudovanie nových palisád v roku 1680 v blízkosti evanjelického cintorína (1682). Ako dokladá plán E. Fritza z roku 1768 na rohu Kozej ulice a Palisád bola v tej dobe budova a záhrada patriaca grófovi Jánovi Jesenákovi. V 19. stor. ich odkúpila firma Slubek, ktorá mala v dome okrem obytných priestorov aj výrobnú časť – likérku. Západnejšie vznikla evanjelická nemocnica (1840), neskôr na jej mieste vznikol ústav diakonisiek s nemocnicou, starobincom a sirotincom (1912) a lekáreň U svätého Svorada (1929). Na ulici Vyššia obchodná škola (1885), neogotický dom (1890), Pálffyho kasárne a evanjelické lýceum (neskôr Škola umeleckého priemyslu – SUPŠ, dnes Nemecká škola a gymnázium), Obchodná škola - dnes Jazyková škola (1894), meštianska škola (1900), Obchodná akadémia (1904), nová škola (1935), ateliér architekta Brettschneidera, Československá štátna obchodná akadémia, poisťovňa Koruna, kaviareň Štefánka, novostavba štátnej ľudovej školy pre Podhradie (dnes ZŠ M. Hodžu), Poľský konzulát, v roku 1939 – Ortodoxná židovská cirkevná obec, Hypotečná banka česká, Slovenská banka, Družstvo štátnych zamestnancov, kníhkupectvo a papiernictvo Bartoš, cestovná kancelária Rekrea. Na dome na Palisádoch, kde býval Elo Šándor (1896 - 1952), mu 8. marca 1971 odhalili pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom. Jej autorom je akademický sochár Alexander Vika. 1. VI. 2009 na fasáde budovy na Palisádach, ktorú postavili nemeckí evanjelici, odhalili pamätnú tabuľu MUDr. Vladimírovi Haviarovi, zakladateľovi modernej kardiochirurgie (1911 - 1996). V roku 1944 nacistická bezpečnostná polícia zriadila vyšetrovňu na Palisádach č. 36, kde robila výsluchy za mučenia protifašistických bojovníkov. Na fasáde domu je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca túto skutočnosť. Odhalili ju 13. septembra 1964. Autorom tabule z hnedého mramoru je akademický sochár Alexander Vika.

Okolo Palisád bola vybudovaná v roku 1865 cesta, elektrické osvetlenie zavedené 1912, regulačná zastavovacia úprava v roku 1926, pre oblasť severne od cesty v roku 1934.

Kultúrne pamiatky: obytné domy v štýle eklektizmu z rokov 1895 – 1913 č. 32, č. 36, č. 39, č. 42, č. 44, č. 50, č. 51 (bývalé evanjelické gymnázium), č. 52-54, č. 56, č. 57 (administratívna budova), č. 59 (dom grófky Erdödy), secesné obytné domy z rokov 1908 – 1912 č. 18, č. 20, č. 24 a č. 55, kubistické domy (1924) č. 26, č. 28, neoklasicistický dom č. 33, č. 43 vila so záhradou, č. 46 a č. 48 domy z 30. rokov 20. stor. (architekti Christian Ludwig a Augustin Danielis navrhli päťpodlažnú budovu. O výzdobu jej fasády sa postaral Aloiz Rigele vytvorením portrétnych medailónov významných evanjelických osobností z európskej a bratislavskej histórie. Tzv. Lutherov dom postavili v roku 1931 na mieste starej evanjelickej nemocnice pre administratívne potreby, ale boli v nej aj byty).

Pamätihodnosť mesta: pamätná tabuľa na vojenskú nemocnicu, bývalá Slubekova záhrada.

Chránený strom: S 236 magnólia Soulangova (1982, 1996), vysoká biologická a estetická hodnota, zriedkavý výskyt; Významný exemplár z hľadiska kultúrneho, historického, vedeckého, krajinotvorného a estetického, 2. stupeň ochrany, záhrada domu č. 28.

Pomenovanie: 1680 Palisády (Pallisaden) podľa ľahkého opevnenia predmestí palisádovým valom s vonkajšou priekopou.

Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, s. 215.

HRNČIAROVÁ, Tatiana.: Zaniknuté a existujúce historické cintoríny Bratislavy – špeciálne kultúrne a prírodné pamiatky mestskej krajiny Životné prostredie, 2019, 53, č. 1, s. 32 – 40.

BERKA, Tomáš, BAHNA, Ján, M.: Vily nad Bratislavou, Bratislava, 2013, s. 34 - 40, 97, 104-105, 123, 131, 134, 344-346.

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA-VI.-C.30 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=4068

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - IX. - A.4 http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=4207

https://www.enviroportal.sk/stromy/detail/magnolia-na-palisadach

Ma. Mariássyová, 2018

Archeologické nálezy:

Južná strana ulice: V 20. rokoch minulého storočia sa pri rôznych zemných prácach našlo viac pamiatok pravdepodobne z laténskeho sídliska, a to rôznorodá keramika, železný kľúč, bronzové držadlo, zrkadlo, žarnovy z pieskovca, ako aj neznámy počet mincí. V tom istom úseku ulice sa pred r. 1930 našiel druhý poklad mincí, z ktorého sa získalo iba 49 exemplárov. Sú to strieborné mince typu Biatec s nápismi Biatec, Nonnos, Devil, Busumarus, Ainorix, Fariarix, Titto a Counos.

Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian: Archeologická topografia Bratislavy, vyd. VEDA Bratislava 1991, s. 116,poloha 46/1.

Historické názvy:

• 1680: Pallisaden
• 1685: Pallisaden Strasse
• 1873: Cölöpút, Czölöpök utca, Pallisadenweg, Cölöpzet út
• 1880: Védcölöp út
• 1921: Palisádová cesta
• 1926: Palisádna cesta
• 1935: Palisády